“Pravda, ktorá mrzí, je lepšia ako lož, ktorá potešuje.” J. W. Goethe
Vo všetkých knihách čítame, od všetkých poradcov počujeme, že komunikácia je základom zdravých vzťahov. Pre každého má však slovo komunikácia zjavne iný význam. Pre niekoho to môže byť kričanie na druhú osobu, pre niekoho vydieranie, pre niekoho rozprávanie sa o operatívnych záležitostiach domácnosti, pre niekoho diskusie v komfortných témach či filozofické diskusie. Pre mňa je to PRAVDA.
Naučila som sa fungovať vo svojom živote tak, že všetko, čo potrebujem vypovedať, aj vypoviem. Či je to príjemná téma alebo nepríjemná. Nie je to vždy jednoduché samozrejme. No ten pocit, keď to v sebe držím, je oveľa horší.
Keď som bola na vysokej škole, vyoperovali mi celú štítnu žľazu. Dostala som svoje telo do stavu, keď už medikamenty neboli postačujúce (a o možnostiach alternatívnej medicíny som ešte nič nevedela). A viete s čím súvisí z pohľadu psychosomatiky tento orgán? Práve so schopnosťou komunikovať. Komunikovať zdravo. Čo som ja zjavne nevedela.
Žila som v dvoch extrémoch. Na jednej strane som sa potláčala, neprejavovala sa v svojom plnom potenciáli. Doma boli nastavené pravidlá, s ktorými som vnútorne neladila, a tak som sa zavrela do svojej ulity, do svojho sveta a s nikým o tom nerozprávala.
No na druhej strane som bola rebel a keď sa oproti mne postavil jedinec, ktorého som vyhodnotila ako slabšieho, všetko som to na neho vyvalila. Ponížila slovom, umenšila, obvinila, nedovolila mu za žiadnu cenu „vyhrať“.
Ani jeden s týchto prípadov nie je zdravý pre naše telo a naše vzťahy.
Nevypovedané veci vytvárajú vo vzťahu vždy toxické napätie!
· zahryzneme si do jazyka, lebo to nie je “príjemná” téma na diskusiu
· bojíme sa, že druhej osobe ublížime
· alebo že druhá osoba ublíži nám
· presvedčíme sami seba, že to už nemá zmysel otvárať, aj tak sa nič nezmení a ničomu to nepomôže
· bojíme sa, že nás druhá osoba prestane mať rada
· bojíme sa ukázať, že sa nám niečo nepáči, že aj my máme v slovníku “nie”
To, čo je následkom takéhoto správania, je však presný opak toho, prečo sme sa tomu chceli vyhnúť. Potlačené emócie, prebdené noci, tichá domácnosť, strata dôvery, úcty, rešpektu, strata intimity, chlad, otupenosť, vzdialenosť, fyzické a duševné choroby, napätie a odpor. A keď to pretrváva mesiace, roky, potom sme prekvapení, prečo sa „zrazu“ chceme rozvádzať.
Ak dlhodobo v takomto režime pokračujeme, už je veľmi ťažké vzťah zachrániť. A tak sa môže veľmi ľahko stať, že kvôli vlastným strachom či iným ego obranným mechanizmom stratíme blízku priateľku, milujúceho partnera, či sa už nebudeme vedieť pozrieť vlastnej mame do očí.
Ide to aj ináč...
Keď vás niečo najbližšie bude trápiť, sadnite si, alebo si zavolajte s tou druhou osobou a otvorene sa porozprávajte. Nie v hneve, nie v egu. Z emócie sa nikdy nič nevyriešilo. Rozprávajte sa v láske k nej a k sebe, zo svojho stredu.
Pre väčšinu ľudí je takáto forma priam mystérium. Ako sa mám rozprávať s manželom v láske, keď ma tak strašne vytočil? Verte mi, dá sa to naučiť. Nebude to na začiatku ľahké, no postupnou prácou so svojimi emóciami, so svojimi starými zraneniami, budete vytvárať bezpečný priestor pre zdravú komunikáciu.
Skúste to nabudúce takto:
- Keď vás niekto nahnevá, rozosmúti, zraní, najprv si dovoľte byť s týmito emóciami osamote. Zavrite sa do priestoru, kde si budete môcť v bezpečí poplakať, zakričať, precítiť všetko, čo je v tom momente v tele prítomne.
- Keď budete emočné vyprázdnení, až potom sa začnite rozprávať s danou osobou. Neobviňujte, neprenášajte zodpovednosť. Hovorte o tom, ako sa cítite.
- Skúste začať komunikovať problém slovami: „Keď robíš toto, cítim sa takto... pomohlo by mi, keby si... „
Učme sa rozprávať pravdu. Učme sa otvárať s blízkymi ľuďmi aj citlivé témy. Učme sa pomenovávať svoje pocity a emócie. Pravda je naozaj tá, ktorá oslobodzuje.
Ak sa chcete naučiť pracovať zdravo so svojimi emóciami a preliečiť staré zranenia, ktoré vám bránia v zdravej vzťahovej komunikácii, jednou z možností môže byť seminár Prebudenie vedomej ženy.
