Jedným z mojich najväčších zranení v živote bol určite vzťah k môjmu fyzickému telu a bol to asi aj zároveň najväčší prerod na mojej ceste osobného, duševného, duchovného, spirituálneho rozvoja...
Úprimne, ktorá žena niekedy v živote neriešila nedostatky svojho tela? Ja som sa s takou veru ešte nestretla. Moje témy boli viaceré - príliš vysoká, dlhý nos, veľa znamienok, malé prsia ... ale hlavnou témou bolo vždy moje brucho.
Pri mojej relatívne štíhlej postave najviac vytŕčalo, preto sa ma veľakrát v minulosti ľudia pýtali, či nie som tehotná (ikeď som nebola). Stále na neho niekto poukazoval. Až som ho jedného dňa znenávidela. Opakovane som ho schovávala, vyťahovala si nohavice vyššie, dávala si pozor ako sedím, aby náhodou niekto nevidel moju malú "pneumatiku". Makala som vo fitku, doma, držala diéty, aby konečne bolo také, ako som si ho vysnívala. Koľké ste sa v tom našli?
Celé to však skončilo úplne ináč
Viete ako? Namiesto plochého brucha som si vyrobila zdravotné problémy - všetky samozrejme práve v tejto oblasti. Moja nenávisť voči nemu, tlak na to, aby bolo krajšie a dokonalejšie, aby som sa konečne páčila všetkým - to všetko sa mi vrátilo v podobe takýchto darčekov.
Dnes moje brucho vyzerá fyzicky ešte určite "horšie" než v puberte (však mi už pribudli nejaké roky), no môj vzťah k nemu (aj k celému môjmu telu) je úplne iný. Nepotrebujem ho skrývať pred partnerom a keď sa mi prevalí cez nohavice malá pneumatika, tak si ju namiesto prevracania očí a nenávisti pohladkám. Určite nespĺňa predstavy dokonalého brucha v časopisoch, no je moje a ja som vďačná, že je zdravé. A viete čo? NIKDY MA NEOPUSTILO, vždy je tu so mnou... tak veľmi ma ľúbi.... :)
Našli sme si k sebe cestu
Neudialo sa to cez noc, ani za týždeň. Postupne som si k nemu nachádzala cestu cez liečene mojich starých zranení a nezdravých presvedčení. Začala som si viac veriť, prestala som sa spochybňovať a porovnávať s ostatnými ženami. Prestala som im závidieť ich (v mojich očiach) dokonalé telá. Vďaka práci so sebou a ženským seminárom, som pochopila, že každá jedna sme naozaj nádherná. A je úplne jedno, koľko máme kíl, akú veľkú máme podprsenku, či akej farby máme vlasy.
Môžete aj vy
Milé ženy, viem, že to nie je ľahké, že máte veľa zranení. No chcem vás ubezpečiť, že je možné milovať svoje telo, aj keď ho teraz nenávidite! Ja som toho živým príkladom.
Skúste si doma položiť nasledovné otázky:
- čo pozitívne ti prináša táto časť tvojho tela?
- kedy naposledy si pamätáš, že si ju mala rada?
- čo sa udialo, že sa to zmenilo?
- aké negatívne spomienky sa ti s touto časťou spájajú?
Je to síce iba prvý krok, no je veľmi dôležitý. V momente, keď budeš poznať odpovede, môžeš začať pracovať na odstraňovaní starých zranení.
Ak nevieš ako to urobiť sama, rada ťa privítam na mojom seminári Prebudenie vedomej ženy, po ktorom budeš svoje telo určite milovať.
