Jedným z mojich najväčších zranení v živote bol určite vzťah k môjmu fyzickému telu a bol to asi aj zároveň najväčší prerod na mojej ceste osobného, duševného, duchovného, spirituálneho rozvoja...
Úprimne, ktorá žena niekedy v živote neriešila nedostatky svojho tela??? Ja som sa s takou veru ešte nestretla. Moje témy boli viaceré - príliš vysoká, dlhý nos, veľa znamienok, malé prsia, ... ale hlavnou témou bolo vždy moje brucho.
Pri mojej relatívne štíhlej postave najviac vytŕčalo, preto sa ma veľakrát v minulosti ľudia pýtali, či nie som tehotná (ikeď som nebola, samozrejme). Stále na neho niekto poukazoval. Až som ho jedného dňa znenávidela. Opakovane som ho schovávala, vyťahovala si nohavice tak, aby ho ako tak zakryli, dávala si pozor ako sedím, aby náhodou niekto nevidel moju malú pneumatiku. Makala som vo fitku, doma, držala diéty, aby konečne bolo také, ako som si ho vysnívala.
Celé to však skončilo úplne ináč
Viete ako? Namiesto plochého brucha som si vyrobila zdravotné problémy, všetky, samozrejme, práve v tejto oblasti. Moja nenávisť voči nemu, tlak na to, aby bolo krajšie a dokonalejšie, aby som sa konečne páčila všetkým - to všetko sa mi vrátilo v podobe takýchto darčekov...
Dnes moje brucho vyzerá fyzicky ešte určite "horšie" než vtedy (však mi už pribudli nejaké roky), no môj vzťah k nemu (aj k celému môjmu telu) je úplne iný.
Nepotrebujem ho skrývať pred partnerom (ikeď musím povedať, že ani jeden z mojich partnerov nikdy moje brucho neriešil, lebo novinka, ženy - MUŽI TO NERIEŠIA, TO IBA MY) a keď sa mi prevalí cez nohavice malá pneumatika, tak si ju namiesto prevracania očí a nenávisti pohladkám. No a ked'sa dobre napapám, tak sa mi ešte trošku zväčší a ja si poviem "vďaka bohu, že sa má kam natiahnuť".
Našli sme si k sebe cestu
Určite nespĺňa predstavy dokonalého brucha v časopisoch a iných sebavedomiu škodiacich vyobrazeniach ženskej krásy, no je moje a ja som vďačná, že je zdravé. A viete čo? NIKDY MA NEOPUSTILO, vždy je tu so mnou... tak veľmi ma ľúbi.... :)
Bola to ale cesta. Neudialo sa to cez noc, ani za týždeň. Postupne som si k nemu nachádzala cestu cez liečene mojich starých zranení a nezdravých presvedčení. Začala som si viac veriť, prestala som sa spochybňovať a porovnávať s ostatnými ženami. Prestala som im závidieť ich (v mojich očiach) dokonalé telá. Vďaka práci so sebou a ženským seminárom, som pochopila, že každá jedna sme naozaj nádherná. A je úplne jedno, koľko máme kíl, akú veľkú máme podprsenku, či akej farby máme vlasy. A vďaka tomu to dnes môžem učiť iné ženy.
Dnes cvičím nie preto, že chcem nejako vyzerať pre iných! Cvičím preto, že viem, že to prospieva môjmu telu, že to prospieva mojej vitalite, môjmu pohybovému aparátu a pretože ma to baví.
Netlačím na seba, rešpektujem, ako sa ktorý deň moje telo cíti, v akej fáze menštruačného cyklu sa nachádzam a hlavne neočakávam žiadne výsledky. A poviem vám, že sa mi takto cvičí oveľa lepšie...
Môžete aj vy
Milé ženy, viem, že to nie je ľahké, že máte mnoho zranení. No chcem vás ubezpečiť, že je možné milovať svoje telo, aj keď ho teraz nenávidite! Ja som toho živým príkladom. Aj dnes sa ma niekedy spýta niekto, či nie som tehotná, prípadne poukáže na to, že je moje brucho výraznejšie. Ale viete čo? Je mi to u prdele... :)
Zasmejem sa, poďakujem, odpoviem, že nie som tehotná a poviem svojmu brušku: "stále ťa mám rada". A ak to nezvládnete samé, je množstvo skvelých sprievodkýň a terapeutiek pre ženy, ktoré môžete požiadať o pomoc. Tak ako som to urobila v minulosti aj ja.
Ja vás rada privítam na mojom seminári Prebudenie vedomej ženy, po ktorom budete svoje telá určite milovať.
V minulosti by som nikdy nebola schopná zverejniť svoju fotku brucha, dnes ho môžete nájsť na mojej facebookovej stránke Vedomá cesta - Monika Hodásová.
Ps: A čo sa týka mojich ostatných komplexov z minulosti...
Znamienka - raz mi jeden kamarát povedal, že som ako vesmír a moje znamienka sú hviezdy na oblohe. Odvtedy mám pohľad na nebeskú oblohu kedy sa mi zachce.
Moja výška - vďaka nej ma je všade vidno a nik ma neprehliadne (a to sa mi páči).
Môj nos - to mi zas jeden iný známy raz povedal, že ten dlhý nos aspoň všade pchám a tým sa veľa dozviem... a naozaj, moja zvedavosť po učení je obrovská.
S láskou, Mon Neytiri Moon a jej bruško
