Nedávno som pozerala film. Odohrával sa v roku 2049. Nebudem sa o ňom rozpisovať, iba v skratke k podstate. Väčšina filmu bola o vesmírnej lodi, ktorá sa vracala na Zem. Do posledných momentov som vlastne nevedela prečo . Keď sa konečne dostali k planéte Zem (videli ju), tam sa ich cesta zastavila. Na Zemi sa nedalo pristáť. Nielenže sa na nej nedalo pristáť, ludia už na nej nemohli žiť . Dalo sa žiť iba v podzemí, aj to už iba na veľmi krátku dobu. Keď som to videla, tiekli mi po tvári slzy. Smútok vo mne pretrvával ešte ďalšie tri dni.Korona nás všetkých veľmi výrazne zasiahla. Každí si z tohto obdobia zobral to, čo potreboval (a stále si berie). Ja ju vnímam ako jednu veľkú celosvetovú facku, aby sme sa konečne spamätali, kedže na tie menšie sme nereagovali (o tom však teraz rozprávať nechcem). Možno nás zachráni nejaké očkovanie, možno nás zachráni premorenie, skrátka riešenie tu určite nejaké je a my časom budeme žiť ďalej .
Obávam sa však, že na to, čo sa deje s našou planétou žiadne takéto riešenie už nebude . Asi sa toho ja už nedožijem , ale úprimne si myslím, že deti mojej generácie, prípadne najneskôr ich deti, nebudú mať kde dožiť . Na to nám už nepomôžu žiadne lieky . Ja si tento fakt už uvedomujem niekoľko rokov, vidím to dennodenne. Nerozumiem tomu, prečo na všetko potrebujeme v živote poriadne prefackať? Žijeme v dobe, kedy je absolútny pretlak informácií, no napriek tomu sa tvárime, že to nevidíme!? Tvárime sa, že sa nás to netýka, že však to prejde, že to nie je až tak dôležité . Stále sa tu skloňuje posledný rok slovo "zodpovedný". Prečo sa nesprávame zodpovedne k našej Matičke zemi? Prečo si ničíme náš Domov? Naozaj potrebujeme ďalšiu obrovskú facku, aby sme sa spamätali? Nestačia nám všetky tie živelné pohromy, ktoré sa dejú? Nestačí nám globálne oteplovanie? Nestačia nám všetky uhynuté zvieratá v oceánoch? Nestačí nám "kvalita" nášho ovzdušia?
My sme jediní, ktorí to môžu zastaviť a zmeniť! MY sme jediní, ktorí môžeme začať túto planétu liečiť (ikeď to možno už ani stačiť nebude)?! Kedy prestaneme pchať hlavu do piesku? Kedy prestaneme uprednostňovať svoj komfort pred ŽIVOTOM? Už roky nás naša planéta upozorňuje a prosí. Nezapchávajte si uši a nezakrývajte si oči. Prosím.Prispejme každý deň k tomu, aby sme mali ešte čo dýchať. Aby sme mali čo piť a jesť . Aby sa život na Zemi predlžoval a nie krátil Nikdy sme nemali k dispozícií také množstvo informácií, aké máme teraz. Videá, autionahrávky, knihy, články.. skúste si niekedy namiesto kriminálneho seriálu či filmu, ktorý ste už videli 100x, pozrieť dokument o tom, čo sa deje s našou planétou. Hladajte spôsoby, ako jej pomáhať, ikeď len trošku. Lebo keď každí z nás prispeje trošku, tak to urobí veľký efekt.Viem, že aj ja môžem urobiť stále ešte viac pre túto Zem, no itak vás inšpirujem zopár vecami z môjho života...
- už niekoľko rokov som vegánka (živočíšna výroba produje viac emisií skleníkových plynov ako doprava, spôsobuje poškodenie pôdy a vody)
- minimalizujem v svojom živote plasty (nepoužívam mikroténové sáčky, preferujem bezobalové potraviny, kozmetiku vyhladávam v skle, a iné...)
- používam iba egologickú kozmetiku, egologické čistiace a pracie prostriedky
- separujem odpad
- efektívne sa snažím využívať svoje auto (plánujem si efektívne svoje výjazdy na ňom, pri výletoch dlhších sa zhromažďujem s ostatnými do auta, keď môžem prejsť peši, tak prejdem)
- preferujem lokálne potraviny a sezónne
- používam sklenenú flašu, balenú vodu nekupujem
- namiesto hubky na riady mám kefku s rias
- používam menštruačný kalíšok (stačí meniť raz za 5 rokov)
- zo zbytkov jedál sa snažím vytvoriť nejaké nové jedlo, jedlo nevyhadzujem
- minimalizujem nákupy oblečenia, preferujem second handy, recyklované oblečenie, podporujem lokálnu výrobu
- nepoužívam slamky
- čaj používam sypaný
- toaletného papiera, kuchýnskych utierok, či vreckoviek, použijem iba toľko, koľko naozaj potrebujem (neodrolujem polovicu rolky)
- pri stavbe som použila prírodný materiál
Prispejme prosím každý deň svojim kúskom. Nečakajme na ďalšiu veľkú facku. Teraz máme priestor zamyslieť sa nad svojim životom, nad tým ako ho žijeme. Ako sa správame k sebe a svojmu okoliu a ako sa správame k našej živiteľke. Teraz môžeme veci meniť. Je to v našich rukách. Iba na nás záleží, kde budeme žiť, ako a či vôbec.
