Kupujeme si nové autá, nové mobily, nové oblečenie. V tom lepšom prípade si kupujeme nové krémy či inú kozmetiku. No tie správne investície stále akosi zanedbávame. V mojej praxi sa stretávam s mnohými chorými ľuďmi. A ja sa vždy vďaka nim opäť presvedčím, ako veľmi je dôležité sa starať o seba. Častokrát nazývané sebectvo, ja to nazývam sebaláska.

Pripútanosť. Absolútne všetko, pri čom pri predstave, že to navždy stratíme, sa nám vynára emócia. Všetko, v čom nemáme voľnosť a plynutie. Všetko, v čom nemáme dôveru, že nech sa to udeje akokoľvek, bude to to najlepšie pre nás. Všetko to, s čím vedome či nevedome bojujeme, čomu sa vzpierame. Všetko to, na čom sme fyzicky či emocionálne závislí. Môžeme ju tiež nazvať závislosťou alebo lipnutím. Ktorá je ta tvoja?

Žijeme v dobe, kedy je absolútny pretlak informácií, no napriek tomu sa tvárime, že to nevidíme. Tvárime sa, že sa nás to netýka, že však to prejde, že to nie je až tak dôležité . Stále sa skloňuje posledný rok slovo „zodpovedný“. Chýba nám však absolútne primárna zodpovednosť – zodpovednosť za našu Matičku Zem. Za náš domov.

Častokrát sa stretáva s tým, že ľudia, ktorí sa začnú prebúdzať zo svojho nevedomia a objavujú vedomý svet, veľmi zvážnejú. Akoby sa múdrosť a vedomie bili s humorom a ľahkosťou. Stráca sa aj uzemnenosť, na všetko treba odpovedať veľmi seriózne, čo najviac tajomne a ezotericky, ideálne tak, že vám ani nikto nerozumie. Ja to vidím úplne ináč, no možno som šibnutá.

Ľudia túžia po bezsennej noci. Ja nie. Cez deň sa bojíme snívať, lebo sa bojíme vlastného zlyhania z nenaplnenia týchto snov. V noci chceme mať pokoj od snov, lebo sa bojíme vidieť pravdu a pozrieť sa do vlastného zrkadla. V našich snoch však máme ukryté poklady.

Súdime a sme súdení. V oboch prípadoch sme uviaznutí v minulosti, na základe ktorej posudzujeme prítomnosť. V krátkom príbehu vám vysvetlím, ako je dôležité tieto závery robiť a hodnotiť ľudí podľa ich minulosti.